Enviro

Zanedbaná ekológia

Odpadové hospodárstvo a ekológia sa v začiatkoch existencie Dynamitky riešili minimálne. Pri vzniku továrne sa riešila v prvom rade ochrana objektov pri prípadnom výbuchu, respektíve prevencia voči nemu, nakoľko sa v závode vyrábali najmä výbušniny. Odpadové hospodárstvo a ekológia sa v historických dokumentoch takmer vôbec nespomínajú. Až zo záverov neskorších  geologických a hydrogeologických prieskumov, ktoré sa vykonávali pri zakladaní stavieb nových výrobní, je zrejmé masívne znečistenie podzemných vôd i zemín v areáli i v jeho širšom okolí. Tu treba uviesť, že krátko po vzniku a expanzii fabriky jej areál siahal od dnešnej severnej hranice areálu až po dnešný Jurajov dvor a tiahol sa až takmer k jazeru Kuchajda. V minulosti bolo bežné, že sa odpadom z výroby zavážali a vyrovnávali rôzne povrchové nerovnosti na území, ktoré v tom čase tvorilo areál Dynamitky. Odpadové vody sa dlhodobo odvádzali Mlynským ramenom až do Malého Dunaja. Mlynské rameno rieky bolo zasypané v druhej polovici 20. storočia. Ani v povojnovom období však socialistickí súdruhovia životné prostredie veľmi nešetrili. Problematiku odpadov do istej miery upravovali existujúce predpisy, prioritou však bolo splniť úlohy stanovené v aktuálnej päťročnici a ľudu ukázať výdobytky socializmu a splnené plány. Zneškodnenie odpadov, ktoré vznikali pri výrobe, sa v praxi riešilo ich prevážaním do rôznych jám a terénnych nerovností, zakopávaním sudov s nebezpečným odpadom na nezastavanom území továrne, či v prípade kvapalných odpadov ich odvedením do kanalizácie. Do istej miery je možné vnímať aj paralelu s dnešnou „dobou plastovou“, keď ešte donedávna zamorovanie skládok a vôd plastami nikto veľmi neriešil. Negatívne stránky každej doby vedia zhodnotiť  až nasledujúce generácie, ktoré sú často nútené naprávať škody zdedené po predkoch. Za zmienku stojí, že zákon o životnom prostredí vošiel na Slovensku do platnosti až v roku 1992 a dôraz na sanáciu environmentálnych záťaží prichádza ešte omnoho neskôr. Ekologické cítenie sa zlepšuje postupom času, veď napríklad podľa aktuálneho prieskumu¹ má obavy o životné prostredie 70 percent Slovákov.

Envirozáťaže mimo pozornosti

Výrobný program  v bratislavskej Dynamitke sa pri jej vzniku sústredil najmä na výrobu dynamitu, ku ktorej neskôr pribudla výroba výbušnín a súvisiacich produktov ako elektrické palníky, zápalné šnúry, strelný prach a podobne.

Už v dvadsiatych rokoch minulého storočia sa v závode začala výroba superfosfátu, kyseliny chlórsulfónovej a neskôr aj kombinovaných hnojív. V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa začala vyrábať viskózová striž. Práve produkcia viskózových výrobkov prispela k významnému znečisteniu životného prostredia. Výroba prebiehala v  závodoch blízko Vajnorskej ulice - najskôr to bol závod Vistra a neskôr v 50-tych rokoch  Závod mieru. Toto územie je doteraz kontaminované tak, že jeho hlavný výrobný objekt nie je využiteľný. Až do 60-tych rokov však neboli dochované relevantné podklady k riešeniu znečistenia vody a pôdy. Správy o znečisťovaní ovzdušia a podzemných vôd sa nachádzajú aj v Archíve hl. mesta Bratislavy, ale nie je známe, že by sa tento problém radikálnejšie riešil².

Trpela zem aj voda

V areáli Dimitrovky bolo až neskôr realizovaných niekoľko geologických prieskumov. Už prieskum z roku 1964³, ktorý vykonal Chemoprojekt Přerov, poukázal na to, že chemizmus podzemných vôd nepriaznivo ovplyvňujú odpadové vody závodu, ktoré unikajú z chemických prevádzok a kanalizácie do pôdneho profilu. Kritickú hodnotu podľa tohto prieskumu dosiahol obsah síranov aj CO₂, takže voda dokonca nebola použiteľná ani pre betonárske účely. Ďalšiu správu z roku 1964⁴ označilo Ministerstvo vnútra ČSSR ako tajnú, pričom podľa nej je v priestore závodu a jeho okolí potrebné počítať so síranovou agresivitou. Priesak odpadových vôd zapríčinil vysokú aciditu podzemných vôd aj značné znečistenie zemín.

Vysoký obsah síranov v podzemných vodách konštatuje aj ďalšia štúdia z roku 1976⁵, podľa ktorej odpad z priemyselnej výroby a úniky z kanalizácie už dlhší čas pôsobia nielen na podzemnú vodu, ale aj na okolité horninové prostredie. Správa konštatovala aj ďalšie zhoršovanie kvality podzemných vôd aj v dôsledku prítomnosti otvorených skládok surovín a chemických výrobkov a odkalísk, ktoré sa nachádzali v závode i mimo neho. Prienik infiltrovaných zrážkových vôd umožňuje transport týchto škodlivín do podzemných vôd. Znečistenie síranmi dokonca dosiahlo až do priestoru bývalého II. Vodného zdroja pre Bratislavu.

„Typický pach Dimitrovky“

Vplyv činnosti fabriky na kvalitu podzemných vôd vo východnej časti Bratislavy a Žitného ostrova zistil aj ďalší prieskum z roku 1982⁶. Podľa jeho autorov viacnásobné prekročenie limitov síranov, chloridov a CHSK mohlo byť spôsobené napríklad vyplachovaním cisterien na koľajisku, voľne skladovanou sírou, ako aj rozkladajúcimi sa PVC a PE odpadmi, voľne skladovanými spolu s inými odpadmi na tzv. kalových poliach, ktoré sa „rekultivovali“ presýpaním zeminou s povrchovou parkovou úpravou. Takúto prax „zneškodnenia“ odpadov potvrdil o tri roky neskôr ďalší prieskum⁷ súvisiaci s pripravovanou výstavbou nového Sulfenaxu, ktorý konštatoval, že celé záujmové územie pokrýva navážka o mocnosti 2,0 až 9,0 m, veľmi rozmanitého charakteru hlín, piesku, štrku, stavebného a chemického odpadu. V analýzach podzemnej vody boli znovu potvrdené nadlimitné koncentrácie síranov. „Typický pach Dimitrovky“ spolu so žltým vločkovitým sedimentom vykazuje podzemná voda odobratá v areáli závodu podľa viacerých prieskumných správ O. Hornáka z roku 1988.

Skládka vo Vrakuni

Na základe získaných povolení sa začal v 60-tych rokoch odpad z CHZJD odvážať aj mimo podniku, a to na skládku chemického odpadu vo Vrakuni. Odpad sa tu pritom ukladal voľne bez izolácie od horninového prostredia. Ukladanie odpadov na skládku sa ukončilo v roku 1979. Až v roku 2020 bolo na bývalú skládku vydané  stavebné povolenie mestskej časti Ružinov na sanáciu. "Takmer rok trvalo komplikované stavebné konanie na projekt sanácie toxickej skládky odpadu po bývalej Dimitrovke (Chemické závody Juraja Dimitrova). Jedy z tejto skládky, kam kedysi len tak na kopu vynášali sudy nebezpečných látok, otravujú podzemné vody a začínajú už ohrozovať pitnú vodu Žitného ostrova," uviedol starosta Ružinova Martin Chren⁸. V súčasnosti nie je stavebné povolenie stále právoplatné.

Prieskum z roku 2009

Prieskum, ktorý si nechala vypracovať firma Istrochem Reality, a.s., potvrdil, že v areáli Istrochemu je na viacerých lokalitách pôvodná prirodzená vrstva hlín nahradená z veľkej časti navážkami odpadov z demolácií a technologických procesov, ktoré sú na mnohých miestach prekryté alebo zmiešané s vyťaženými hlinami a štrkopieskami. Zloženie navážok je často veľmi premenlivé a okrem zvyškov stavebných materiálov, plastov a gumového odpadu sa v nich nachádzajú kusy síry, dechty, ložiská chemických látok alebo ich zmesí, napr. ložiská izomérov HCH, fosfátov, pyritových rúd a pod. Analýzy vôd, zemín a pôdneho vzduchu potvrdili predpoklad, že v areáli v minulosti dochádzalo k únikom chemických látok do prostredia pri manipulácii s týmito látkami v technologických procesoch. Prieskumné práce potvrdili masívnu kontamináciu podzemnej vody aj horninového prostredia širokým spektrom organických aj anorganických látok. Podľa správy z prieskumu tu bola zistená prítomnosť napríklad atrazínu, benzénu, fenolov, arzénu, PCB, chlórovaných benzénov či nitrozlúčenín, ktoré sa však vôbec nepoužívajú vo výrobe gumárenských chemikálií, ktoré sú dnes jedinou fungujúcou chemickou výrobou v areáli Istrochemu.

Prieskum z roku 2011

Podľa záverov ďalšieho prieskumu v severnej časti areálu z roku 2011 prieskumné práce potvrdili vysoké prekročenie limitných hodnôt koncentrácií znečistenia ako v zeminách, tak aj v podzemných vodách. Limitné hodnoty koncentrácií prekročili napríklad halogénované prchavé organické zlúčeniny, pesticídy, PCB, ropné látky a ťažké kovy. Znečistenie bolo identifikované aj v pôdnom vzduchu.