Fakty a mýty

Túto otázku nevie nik presne zodpovedať. Už v hydrogeologickom prieskume, ktorý  v roku 1964 vykonala spoločnosť Chemoprojekt Přerov bolo zistené, že znečistenie podzemnej vody síranmi prekračuje povolenú hranicu pre betóny vyrobené z trasových cementov. V období budovania „rozvinutého socializmu“ sa ochrane životného prostredia pri výrobe evidentne nevenovala taká vážnosť, ako je tomu dnes. Pritom sa v Dimitrovke (alebo ak chcete CHZJD) vyrábala alebo spracúvala celá paleta najťažších chemikálií. Od kyseliny sírovej, sírouhlíka, viskózovej striže a priemyselných trhavín, cez gumárenské chemikálie – urýchľovače, prísady do plastov, pesticídy až po anorganické produkty, ako napr. hnojivá fosfátového typu. Z výpovedí bývalých zamestnancov Dimitrovky vieme, že odpady sa častokrát jednoducho ukladali do vykopaných jám a zahrabávali zeminou. Prípadne ich vyvážali na voľné plochy alebo do existujúcich terénnych nerovností, ktoré po zaplnení prekryli pôdou.

Každopádne zákon stanovuje, že zodpovedný je primárne pôvodca znečistenia. Zákon NR SR č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje pôvodcu ako každého, kto svojou činnosťou spôsobil environmentálnu záťaž.

Podľa zákona je za odstránenie zodpovedná takzvaná „povinná osoba“, ktorou je primárne pôvodca znečistenia. Situáciu v areáli bývalej Dimitrovky komplikuje fakt, že všetci pôvodcovia znečistenia ako firmy zanikli. V takom prípade zákon ukladá príslušnému okresnému úradu, aby povinnú osobu určil rozhodnutím z okruhu stanovených subjektov, pokiaľ sú naplnené zákonom stanovené predpoklady. Požiadať okresný úrad o určenie takzvanej „povinnej osoby“, ktorá je povinná znečistenie odstrániť, môže aj vlastník pozemku.

Širší priestor bývalého závodu Dimitrovky bol z pohľadu predchádzajúceho výrobného programu rozdelený na viacero menších celkov, ktoré zohľadňujú v minulosti prevládajúce výroby na tej ktorej lokalite. Na jednom z nich vlastník pozemkov požiadal o určenie povinnej osoby. Okresný úrad Bratislava v roku 2016 na základe všetkých údajov, informácií a ďalších podkladov vydal rozhodnutie, že nemožno určiť „povinnú osobu“ pre danú environmentálnu záťaž. Je jasné, že pôvodcom záťaže boli chemické továrne z minulosti, no za tie dlhé roky sa nedá presne povedať, ktorá spoločnosť, od roku 1873, aké znečistenie spôsobila. Pokiaľ v konaní pred okresným úradom nebolo možné určiť „povinnú osobu“, potom prechádza povinnosť na štát.

Už od roku 2016 sa čaká na rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorá v zmysle zákona musí určiť zodpovedné ministerstvo, aby na seba prevzalo úlohu „povinnej osoby“ a odstránilo environmentálnu záťaž. Žiaľ, doteraz sa tak nestalo. Na tento nelichotivý stav už dlhšie upozorňuje aj verejná ochrankyňa práv (ombudsmanka).

V roku 2002, v procese privatizačného predaja akcií podniku, si Fond národného majetku SR stanovil podmienku, že nebude akceptovať požiadavku záujemcu na vykonanie ekologického auditu. Nadobúdateľ nemal možnosť oboznámiť sa s informáciami o životnom prostredí.

Súčasný vlastník starú environmentálnu záťaž nielenže nespôsobil, ale ani nepokračoval v aktivitách bývalej Dimitrovky, ktoré vyústili do kontaminácie vody a pôdy. Nie je ani určenou povinnou osobou, ktorá má starú environmentálnu záťaž odstrániť.  Napriek tomu urobil množstvo opatrení v areáli, aby zabránil ďalšiemu potenciálnemu znečisťovaniu vody a pôdy, najmä:

• odstavil zastarané výroby hnojív, polypropylénových vlákien, utlmil výrobu priemyselných trhavín, ktoré predstavovali pre životné prostredie obrovské riziko;
• asanoval 65 objektov pôvodnej chemickej výroby, čím znížil riziko, že znečistenie bude prenikať do pôdy a do podzemných vôd;
• z areálu odstránil odpady a sutinu obsahujúcu nebezpečné látky v množstve cca 6 800 ton, ktoré tu ostali po predchádzajúcich vlastníkoch;
• zneškodnil takmer 18 ton kondenzátorov obsahujúcich olej s PCB.

V súlade s privatizačnou zmluvou nový vlastník už v prvých rokoch po kúpe akcií zabezpečil preinvestovanie jednej miliardy vtedajších korún do rozvoja a ekológie podniku.

K výsledkom prieskumu mali po celý čas neobmedzený prístup ústredné orgány štátnej správy. Pre nich tento, ani žiaden z predchádzajúcich prieskumov neboli tajné a dokonca ani prekvapivé. Rovnako ako pre starých Bratislavčanov nie je novinkou, že pôda pod bývalou Dimitrovkou je silne znečistená. Na druhej strane utajenie citlivých informácií pre laickú verejnosť je vo svete bežné a umožňuje ho aj náš zákon. K tomuto kroku sa väčšina spoločností uchyľuje z dôvodu ochrany pred nekalým konkurenčným bojom, keďže informácie bývajú často zneužívané konkurentmi na očierňovanie. Ťažko sa v médiách dokazuje, že ste niečo nespáchali.

Je jednoznačne preukázateľné, že výrazné znečistenie bolo evidované na území dnešnej výrobnej prevádzky i mimo nej skôr, ako areál prevzal súčasný vlastník. V súčasnosti je v prevádzke už len výroba Sulfenaxov, t. j. gumárenských chemikálií. Prevádzka spĺňa všetky kritériá kladené legislatívou pre tento druh výroby a je pod prísnou kontrolou. Priemyselné odpadové vody z prevádzky sú odvádzané na čistiareň odpadových vôd. So vzniknutým odpadom sa nakladá v súlade s platnou legislatívou.

O tom, že na území bolo evidované znečistenie vody a pôdy, hovoria geologické prieskumy, ktoré sa robili ešte pred výstavbou prevádzky Sulfenaxu. Prieskum s názvom „CHZJD – Sulfenax“ z roku 1985 konštatuje, že celé záujmové územie pokrýva 2-9 metrová navážka veľmi rozmanitého charakteru vrátane chemického odpadu.

V roku 1992 bola vypracovaná správa „Stav kvality podzemných vôd v priestore prevádzky Sulfenax 10kt“, ktorá konštatuje, že už pred zahájením prevádzky boli v podzemných vodách zistené látky spojené s vylúhovaním dnes už historických „chemoodpadov“. Tie sa našli tak na území dnešnej prevádzky Sulfenaxov, ako aj mimo nej.

V rámci monitoringu, ktorý prebieha v súčasnosti, bolo zistené znečistenie podzemných vôd a pôdy na území prevádzky aj látkami, ktoré sa na prevádzke nepoužívajú.  Za dominantný zdroj znečistenia sa považuje práve spomínaná kontaminovaná navážka. Uvedený predpoklad preukazujú i vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom výluhu odobratých vzoriek navážky. Zároveň tieto výsledky poukazujú z dlhodobého hľadiska (cca po 30-tich rokoch) stále  na pomerne vysokú mobilitu kontaminantov z prostredia navážky do podzemnej vody.

V roku 2016 bola vypracovaná pre prevádzku Sulfenaxov tzv. Východisková správa, ktorá obsahuje aj informácie o stave kontaminácie pôdy a podzemných vôd nebezpečnými látkami. Slovenská inšpekcia životného prostredia ju v roku 2017 schválila a určila podmienky monitoringu podzemných vôd a pôdy. V zmysle integrovaného povolenia sa podzemné vody monitorujú 2 x ročne a pôda raz za 5 rokov.  Monitoring pôdy sa robil aj v roku 2017 nad rámec požiadavky povolenia. Záverečné správy z následných monitoringov sú každý rok predkladané orgánom štátnej správy.

Súčasný vlastník areálu bývalej Dimitrovky nezodpovedá za starú záťaž, ktorá vznikla v dôsledku viac ako storočnej chemickej výroby na tomto území. Areál vlastní od roku 2002. Je pravda, že sa na území areálu vyrábajú chemické produkty, avšak prevádzkovateľ výroby zrealizoval viacero významných opatrení, aby chránil životné prostredie.

Investoval do ochrany vôd tým, že zmenil proces úpravy odpadových vôd a znížil ich organické znečistenie. Úpravou odpadových vôd priamo vo výrobe Sulfenaxov sa vytvorili podmienky pre odstraňovanie organického znečistenia biologickými procesmi. Rekonštrukcia chemickej čistiarne odpadových vôd na biologickú čistiareň zvýšila účinnosť ich čistenia v čistiarni odpadových vôd.

V oblasti odpadového hospodárstva upravil zariadenia a technologické procesy tak, aby znížil  produkciu pevného odpadu odvezeného na skládku, čo je tiež možné dokladovať.

Rovnako investoval do rekonštrukcie zariadení, majúcich vplyv na ochranu ovzdušia.

Minister životného prostredia hovoril o sume 350 mil. EUR, neskôr dokonca 540 mil. EUR. Nevie sa však, z čoho tento odhad vychádza. Doposiaľ súčasného vlastníka nikto z MŽP SR v tejto veci nekontaktoval. Súčasný majiteľ je pripravený s MŽP SR spolupracovať a poskytne orgánom štátnej správy všetky informácie, ktoré doteraz získal z realizovaných výskumných úloh zameraných na možné sanačné technológie a postupy.